Tuesday, July 10, 2007


Jaipur JNC Delegation

Tuesday, July 3, 2007

Fotky, JNC:)

Čafte ľudia,

po dlhej dobe sa opäť hlásim. Minulý týždeň som strávila v Agre na JNC (June National Conference) a nebol tam net:( Každopádne už som späť v Jaipure a môžem vám aspoň čosi napísať. Btw, ďakujem všetkým čo mi píšu commenty, maily a smsky...je milé čítať niečo v rodnej reči.
(Po pár dňoch strávených v Agre ma prepadla neznesiteľná túžba počuť aspoň zopár viet v rodnej slovenčine alebo češtine, žiaľ všade naokolo mňa iba samá angličtina, hindi, v lepšom prípade francúzština:)

Jaj...mno...tentokrát trochu zmením taktiku a pokúsim sa sem vtesnať, čo najviac fotiek (ehm...IT challenge...blondies forever!)

Čo sa týka konferencie, tak to bol jeden veľký ťažko-opísateľný šesťdňový zážitok: veľa kriku, zábavy, roll-callov, tancov, sessions by externals (bol tam marketing manager Coca-Colly!, KPMG,...), sessions by 17!!!!členov MC, dobrého jedla, 300 ľudí z celej Indie...

Na konferenciu sme odchádzali spoločne autobusom. Hoci je Agra len 200km od Jaipuru, v autobuse sme sa natriasali neuveriteľných šesť a pol hodiny! Celá konferencia sa odohrávala v Grand Hoteli v Agre...smiešne vidieť relatívny luxus obohnaný múrom a za múrom typickú indickú chudobu.

Opening plenary: na Indických konferenciách vždy prebieha súťaž o Best Delegation. Hodnotí sa aktivita na sessions, networkovanie, účasť na parties a hlavne hlučnosť pri predvádzaní roll-callov. To znamená, že predtým ako sa začne hocijaká session sa hodinu prekrikujú jednotlivé LCčka a predvádzajú ich rollcally. Ďalšiu polhodinu sa ich snaží chair utíšiť a potom, keď už každý v tej horúčave v uzavretej miestnosti a hodinovom kričaní lapá po dychu, začína session. Aj to je jeden z dôvodov, prečo je celá agenda v permanentnom sklze. Keď hovorím o sklze, tak myslím na fakt, že closing plenary mala začať o 20:00 a začala o 0:30!!!

Hm...asi nebudem popisovať celý priebeh konferencie, napíšem len pár bodov, čo ma počas nej zaujali a na ktoré si teraz spomínam:

  • Indi sú asi najproaktívnejší ľudia akých som kedy stretla. Group discussions prebiehali asi tak, že sa položila otázka a ľudia sa bili o slovo a prekrikovali, aby mohli vyjadriť svoj názor. Neuveriteľné!! Podľa mňa to všetko súvisí s úžasným počtom Indického obyvateľstva...je ich skoro jedna miliarda. Takže ak sa chce niekto presadiť, zviditeľniť medzi ostatnými, mať dobrú prácu...musí na sebe brutálne makať a byť proaktívny v každom slova zmysle. Niekto mi vravel, že 95% uchádzačov o štúdium na Delhi University nie je prijatých z dôvodu nedostatočných kapacít, tak si asi viete predstaviť akí namakaní musia byť tie 5%, čo sa tam dostanú.
    Hm...ale niekedy to s tou proaktivitou až preháňajú. Najočividnejšie to bolo počas session s ABN Amro na tému cutural diversity. Najsmiešnejšie bolo, keď sme v skupinách búrlivo diskutovali o tom, čo to znamená "Prejaviť rešpekt a byť rešpektovaný"...vzletné myšlienky, siahodlhé outputy...mno a potom jednotlivé skupiny prezentovali svoje outputy a nikto ale nikto to nepočúval. Všetky skupiny ďalej chŕlili, čo to podľa nich znamená a oduševnene to zapisovali a nikto pri tom nemyslel na základný spôsob prejavenia rešpektu: ostať ticho, keď hovorí niekto iný a vypočuť si jeho názor:)
  • Odpadky everywhere! Skoro som fyzicky napadla jedného AIESECára, keď som videla ako idúc z McDonaldu odhodil pohár len tak na zem....kde je typicky AIESECárske acting sustainably?
  • Ehm...keď už sme pri jednotlivých session...nedá mi nespomenúť jeden skill block na tému Involvement of Stakeholders. Kláruš...garantujem ti, že som k tomu po MC VP ER mala najviac čo povedať, blondies rock:)
  • Súčasťou JNC bola tzv. SONA (State of National Association), kde sa vyhodnocovali výsledky jednotlivých LCčok. Najprv sa vyhodnotilo, že India je všeobecne krajinou s najlepšími výsledkami v International sieti (cez 1000 realitácii ročne!!!) a za minulý rok dostala cenu za Overall Excellence od AI. Viete si predstaviť tu eufóriu v plenárke? Určite nie.
    Jaj...navyše LC Jaipur bolo vyhodnotené za najlepšie LC v Indii (viac ako 100 realizávcii od začiatku roka:) Eufória, rollcally, krik, slzy...emócie...neuveriteľné. Fakt to prajem každému zažiť. Waw...hneď potom bol LC mtg., kde mal každý EB member príhovor a ľudia tam plakali a rozoberali ako na tých výsledoch za posledných 6 mesiacov makali....oni fakt spávajú na officoch a celé noci matchujú!!!
    Haluz, v Jaipure som bolo iba druhý týždeň, ale na tie výsledky som bola rovnako hrdá ako oni všetci a rovnako sa mi tlačili slzy do očí ako im (a tí čo ma poznajú vedia, že rozplakať mňa je dostatočný challenge:)...hm...nie som si istá, či to všetko v Pražských pomeroch nevyznieva smiešne, ale tu ľudia AIESECom žijú, oni v podstate na oficoch bývajú...možno preto sa to tu prežíva tak intenzívne.
    Waw...nikdy som si nemyslela, že budem súčasťou najlepšieho LC na svete (aj keď iba na mesiac:), ale stojí to za to a prajem vám to zažiť:


Rodina, u ktorej som doteraz bývala


Na autobusovej stanici, tesne pred odchodom
do Agry. Pred odchodom z domu mi
mama rodiny, u ktorej bývam dala na čelo

znak, ktorý ma má chrániť na ceste.




AIESEC Jaipur



Eufória po vyhlásení LC Jaipur za najlepšie LC v Indii.



dvojičky:)




Red Fort v Agre



AIESEC Jaipur once again



Gautam, LCP of AIESEC Jaipur
Btw, strašne super človek:)


Taj Mahal v plnej kráse



Enjoying Taj Mahal



A do tretice Taj Mahal

OK...budem pokračovať zajtra, lebo je skoro 22:00 a ja som ešte stále na office...ehm...to by nebolo až také zvláštne, ale som tu sama....ehm...what´s wrong? ušlo mi niečo? ups...idem zistiť, čo sa deje...o poschodie vyššie by malo mať EB meeting:)

Jaj...ešte zaznamenám, čo sa deje, lebo je to viac ako zaujímavé. Viackrát som už hovorila o Indickom prístupe, chaose, no structure a podobne. Tak malá ilustrácia: je 22:00, ja som na office v strede Jaipuru a človek, u ktorého mám dnes prespať na mňa akosi zabudol...no nie je to super? Ešte šťastie, že sem pred chvíľou prišiel iný member a len tak náhodou som sa ho spýtala, čo sa deje...takže o 15min by po mňa mal niekto prísť:)

Páni, to je absolútne neuveriteľné! Malá rada na záver: ochutnajte Indické jedlo (banány tu majú úplne inú chuť), navštívte všetky možné pamiatky, diskutujte s ľuďmi, foťte si ženy v sárís na motorkách, užívajte si indický chaotický dopravný systém, kúpte si ich tradičné oblečenie, zabávajte sa s nimi na farebných parties.....len sa na nich prosím nikdy, ale nikdy nespoliehajte!

take care

Vieros

PS: Vyvrcholenie story...je 23:30 a ja som stále na office. Popravde...rozhodla som sa, že tu budem spať. Iná možnosť bola ísť taxíkom 6 km a spať u jedného AIESECára, ale na to som si netrúfla...ehm...aj moja odvaha má medze:)

Sunday, June 17, 2007

Jaipur, the Pink city:)

Takze moji drahi!
Konecne som sa dostala k tomu napisat sem nieco, ale pre istotu sa mi neda prepnut jazyk klavesnice, takze dnes to bude bez interpunkcie a smilikov....chi...skoda...no ale aj horsie veci sa stavaju.

Jaj...tolko veci sa zasa stalo za tento tyzden...hm...sa pokusim to nejako zosumarizovat a koherentne usporiadat:


Doprava
Tak doprava je jednoznacne fenomenom, ktory ma najviac fascinuje. Usporiadany Europan sputany dopravnymi predpismi a dopravnymi znackami si to proste ani nevie predstavit. Tavy, slony, auta, autorikse, cyklorikse, chodci, motorky, scootre, kone, osly a samozrejme kravy....vsetko na jednej ceste. A plati tu tak trochu pravo silnejsieho, teda skor hlucnejsieho: kto silnejsie zatrubi, ten prejde. Proste "no rules" alebo "free style".

Jo...a jazdia na lavej strane, takze prirodzene ako kazdy cudzinec aj ja sa pozeram vzdy na nespravnu stranu, ked chcem prejst cez cestu. A cez cestu sa prechadza proste hocikde, Indi sa neobmedzuju akymisi prechodmi, proste sa prederu, cez splet zvierat a strojov hocikde, kde ich to napadne.

Mno a cesty su take asfaltovo-blatno-prasno-mlakove, sama jama alebo retarder {ci uz zamerny alebo casom vyformovany}.

Mna osobne vozi moj "buddy" vsade na motorke. Jaj...strasna zabava...sa cely cas citim ako v Lunaparku. Najlepsie bolo, ked som sa ho pocas prvej cesty spytala, ci uz mal nejaku nehodu a on s pokojom zahlasil: Yeah, sure.

Najhorsie su krizovatky. Ani nie kvoli dopravnej situacii...skor kvoli tomu, ze tam vzdy cakaju ti najchudobnejsi. Zastavite sa na krizovatke a hned k vam pride hrstka otrhanych malych strapatych a spinavych drobcov a nukaju vam vsetko mozne, alebo vam umyvaju okna a ocakavaju, ze za to nieco dostanu. To je fakt strasne. Kto ste niekedy videli zivotopisny film o Matke Tereze z Kalkatskych slumov, tak si viete predstvit ako tito ludia vyzeraju....proste stelesnena bieda. Jaj...bolo mi povedane, ze im hlavne nemam venovat pozornost, vyhybat sa ocnemu kontaktu a tak...a to je asi este horsie. Jaj...strasne...o tejto casti Indickej reality este urcite nieco napisem...



Indredible India!!!

tak sa opäť hlásim...jaj...v Indii som zatiaľ iba jeden deň, ale mám tak za 3 A4 zážitkov....ani neviem, kde začať...toľko nových ľudí, miest, zážitkov, emócii....chi..mno...pokúsim sa do toho vniesť akúsi ŠTRUKTÚRU (btw, podľa mňa slovo štruktúra alebo systém v Hindi jazyku ani nie je...všetko je tu také "no structure":), aby to malo nejakú hlavu a pätu...mno...uvidíme, či sa mi ti podarí:)

Prvé (krušné) chvíle v Indii:)
Taakže...z Helsiniek som odlietala o druhej poobede. Let bol v pohode...všade naokolo samý Ind, zopár Európskych dobrodruhov...a ja:) Dokonca som mala tú česť a počas letu som pozerala svoj prvý Bollywoodsky film v živote: Dhoom 2...veľa farieb, tanca, spevu, akčnosti, macherských hlášok a ešte viac odtrhnuté od reality ako tie Hollywoodske, ale inak v pohode:)

Mnooo...do Delhi som priletela okolo jednej v noci Indického času (+3,5 hodiny). Prešla som všetkými možnými kontrolami, pri ktorých som zistila, že s Indickou anličtinou si užijem ešte veľa zábavy, odfotila som sa pri prvom uvítacom bilboarde "Incredible India" a dokonca som si aj našla batožinu. Dovtedy to šlo všetko relatívne hladko....


New Delhi Airport (0:45)

Do Jaipuru som mala letieť o 6:05 ráno, tak som sa snažila nájsť nejakú Transit Hall, alebo niečo tomu podobné. Po opýtaní som zistila, že ako domestic passenger ( let vrámci Indie...ale aj tak to znie smiešne, že ja som domestic passenger, nie?), by som mala ísť na iný terminál pre lety vrámci Indie. Tam sa dostanem shuttle busom, ktorý mal každú chvíľu prísť.

Ešte kým prišiel bus, tak mi to nedalo a chcela som si to skontrolovať s letenkou. Jasne tam bolo napísané: prílet na Indhira Gandhi Airport International, Terminal 2 a odchod do Jaipuru tiež z Indhira Gandhi Airport International, Terminal 2. Tak som išla s letenkou v ruke opäť za ujom strážnikom (to sú ináč takí chlapíci v zelených uniformách, samopal na chrbte a tak...) , či mám naozaj ísť na ten druhá terminál a on ma upokojoval, že nemám stresovať, že je to let vrámci Indie, takže tam mám ísť.

Chvíľu na to prišiel autobus...všetci sa nahrnuli k dverám a snažili sa hlava-nehlava pretlačiť, čo najrýchlejšie k autobusu...s mojím Európskym prístupom (hádam sa nebudem na niekoho lepiť a lakťami sa predierať do predu, aby som nastúpila druhá a nie tretia:) som sa do autobusu prirodzene nedostala:( a bolo mi povedané, že ďalší pôjde o tretej....a to mi už prestávalo byť všetko jedno a zaumjenila som si, že o tretej sa tam postavím ako prvá a moja Európska výchova pôjde stranou:)

Ďalší autobus prišiel už o druhej ( tentokrát som sa na Indickú nesystémovosť a nespoľahlivosť až tak nehnevala:). Predrala som sa dopredu a spokojne som si aj s batožinou sadla do autobusu. Mno...a šli sme. Tak som prvý krát videla Indickú realitu...popri ceste samé taxíky, taxikári spiaci na kapote ich taxíkov, rikše a všadeprítomné trúbenie.

Po polhodine jazdy sme zastali pri terminály 1A. Hm...na letenke bolo jasne napísané terminál 2, ale pre istotu som sa spýtala, či pôjdeme ďalej k ostatným terminálom alebo čo...mno...a tu sa začali patálie mojej prvej noci v Indii.

Všetci sa na mňa zmätene pozerali a po vzájomnej diskusii ( v Hindi) usúdili, že mám vystúpiť tu a pri okienku sa informovať čo ďalej. Pri okienku som sa dozvedela, že som pekne mimo a že môj let predsalen letí z International terminálu a že si mám vziať taxík a ísť späť. Brať si taxík o tretej v noci, kdesi na predmestí Indie som si fakt netrúfala a ehm...tak som začala byť dosť nepríjemná:) Hučala som do nich niečo v duchu, že to nie je moja chyba, že si ma posielajú medzi terminálmi ako horúci zemiak (všimla som si, že keď som nahnevaná, tak mi angličtina nerobí žiadny problém:)...ehm...ale po pravde....asi som sa viac bála ako som bola vystrašená:) Ich reakcia: jedinečný Indický úsmev:)

Keď som už fakt prepadala beznádeji (3:15 v noci...predmestie New Delhi, 21 kg batoh na chrbte...a moje "blond" vlasy:) prišla k tomu istému okienku jedna strašne milá Indka s Číňanom podobne zmäteným ako ja. Hneď sa ma spýtala, či mám nejaký problém a snažila sa mi pomôcť...Bohu vďaka za jej ochotu a pomoc:)...btw...potom som sa s ňou chvíľu rozprávala a skoro som odpadla, keď mi povedala: " Aah...you´re from Slovakia. I was there few years ago, I used to be a teacher in Čadca." UNBELIEVABLE! Pomohla mi dostať sa dnu do terminálu, do ktorého som mala vstup zakázaný (keďže som letela z iného).

Tam mi bolo povedané, že autobusy späť nechodia a že si predsalen musím zobrať taxík. K môjmu zdeseniu z danej situácie sa ešte pridal fakt, že som nemala pri sebe žiadne rupie iba Eurá, a tak som vlastne nemohla ísť ani taxíkom, ani autobusom....Rada znela: choď asi pol kilometra pešo (s 21kg ruksakom!!!) na terminál 1B, kde je zmenáreň, zmeň si tam peniaze a odtiaľ si zober taxík späť na international terminál. aaaaaaaaa.....

Muselo som vyzerať strašne vystrašene alebo strašne agresívne (nechcela som sa pohnúť z miesta, kým mi nepovedia nejaké normálne priateľné riešenie danej situácie)...tak sa ma ujal jeden strážnik, že mi teda ukáže cestu na ten terminá 1B. To je osobna number 2, ktorej by som z vďačnosti zniesla asi aj modré z neba (chi...nakoniec som mu dala slovenskú figaro čokoládu...modré z neba to nebolo, ale aspoň niečo:). Asi 15 min sme šli spleťou uličiek, okolo davu taxikárov, ktorí sa okolo nás zbiehali s neuveriteľným záujmom, okolo ľudí spiacich na chodníkoch, rikšistov a neviem koho ešte. Počas cesty mi bolo vysvetlené, že si nikdy nemôžem zobrať súkromný taxík, lebo jednak, že majú neprimerané ceny a jednak, že ma vôbec nemusia zaviesť tam, kde som povedala, dobré že?

Na termináli 1B som si zamenila eurá a vďaka strážnikovi aj zabookovala taxík. ( na terminali sídlila tzv. Delhi traffic police...funguje to tak, že prídete k okienku, poviete, kde chcete ísť, zaplatíte a vydajú vám papier. Potom idete von, kde si vyberiete taxík...ďalší príslušník Delhi traffic police si urobí záznam vášho mena, čísla pasu a zoberie si údaje aj o taxikárovi....tým pádom by mala byť zaručená bezpečnosť. Taxikár vás potom odvezie, kam chcete a keď tam dorazíte, tak mu odovzdáte ten papier, vďaka ktorému mu polícia spätne preplatí môj odvoz...celkom namakané). Strážnik mi ešte zdôrazňoval, že mu hlavne nemám dávať žiadne peniaze, pretože ja som už zaplatila a polícia mu tie peniaze potom dá. A hlavne, že papierik mu mám dať až úplne nakonci, keď budem stáť pred Departure Hall na International termináli....srandou je, že kebyže so mnou nie je ten strážnik, tak nie len že neviem o tejto možnosti, ale ani sa k nej neviem dostať, pretože prvé okienko polície bolo vnútri terminálu 1B, do ktorého ja nemám prístup....začarovaný kruh! Tak som sa vyďakovala strážnikovi a s ružencom v ruke som si nasadla do taxíku:)

Po 15 min jazdy som sa slávnostne okolo 4:00 ráno dostala na International terminál, z ktorého som o 2:00 autobusom odišla:) Všetko sa to odohralo v priebehu dvoch hodín....keď som tak sedela na tom letisku a znova si to prechádzala, tak som až pochybovala, či sa to všetko stalo a či to neboli iba živé sny, ktoré sú btw sprievodným javom antimalarík, ktoré užívam:)

jaaaaj.....celú noc som ani oka nezažmúrila....a upokojila som sa až keď som o 8:15 vystúpila z lietadla a slávnostne si odfotila nápis Airport Jaipur.
mno....čo dodať....chcela som mať dobrodružstvo...mám ho mať!


Jaipur Airport

Thursday, June 14, 2007

The adventure has begun:)

Čafte všetci:)
chi...tak to tu máme. Moja bájna výprava do Juhovýchodnej Ázie sa dnes slávnostne začala.

O 5:00 sme vyrazili z domu, aby sme s časovou rezervou dorazili na 10:00 do Budapešte. Po primeranom blúdení a obdivovaní krás a tajov Budapešte sa nám nakoniec úspešne podarilo nájsť Budapest Ferhegy terminál 2B. Bleskový check-in, posledná rozlúčka a....zrazu som sa ocitla sama medzi maďarskými dovolenkármi. Sama, presama....a predo mnou päť týždňov strávených kdesi v Indii...aaaaaaaaaaaaaaaa!



na Budapest Ferhegy

Prvý challenge na mňa čakal už v Helsinkách. (Cestujem zaručene najkratšou cestou:) Budapešt- Helsinky, deň voľno, Helsinky - Delhi, noc na letisku a ráno: Delhi-Jaipur). Na letisku som si odložila batožinu (ozaj...zbalila som sa iba do jedného 21kilového ruksaku....dobré, nie? a z toho 19 kíl má určite moja lekárnička:) antimalariká, antibiotiká, anti-...:) A rovno na letisku som sa aj informovala, kde by som mohla prenocovať (pred tým som si na nete pozerala, že v Helsinkách je milión hostelov a tak...) No ale tetuš za okienkom zahlásila: "There are two conferences taking place in Helsinky right now, so there are no vacancies anywhere", uchýlila som sa až k tomu, že som sa jej spýtala, či je železničná stanica otvorená celú noc:) Našťastie sa potom našlo ešte nejaké miesto v jednom hosteli blízko centra.

Hostel je fakt v pohode, sú tu Austrálčania, Švajčiari, Američania...taká veselá kôpka ľudí. A Helsinky sú tiež fajn. Akurát že dnes bolo také upršané počasie, ale nevadí....pred Indickými 52(!!!!) stupňovými horúčavami si teraz naplno užívam príjemných Helsinkských 12 nad nulou:)
Zajtra ešte ráno pokukám trošku Helsinky a potom juchúu...do Indie:)


V Helsinkách sú práve dni Fínskej kultúry alebo niečo podobné.

Jaaj...a ešte niečo dôležité som dnes zistila a to že môj buddy je on a nie ona:) Už mesiac komunikujeme s Jaipurom a konkrétne s osobou menom Manu Jain a už mesiac sa s Michalom snažíme rozlúštiť či je to ten Manu Jain alebo tá Manu Jain:) Situácia sa ešte vyhrotila, keď som sa prednedávnom dozvedela, že dotyčný/á je mojím buddym. Chi...tak som mu/jej dnes napísala, či by mi mohol/mohla poslať fotku, aby sme sa na letisku spoznali (ehm...mno...to nie je ten skutočný dôvod, ale povedzme:). Voila...a rébus je rozlúštený:)

jooj...a ešte mi napadlo, že vám dám prečítat nejaké úryvky z reception bookletu z Jaipuru...chi...pobavte sa:

Travel and Transport
Travel in the city will be via buses/auto rickshaws or by cycle rickshaws. The place of work is
usually not more than 10- 20 minutes away. Both buses and auto rickshaws are quite economical. You can also rent a bicycle for cheap and movefreely. If you dare todrive a bike and have an international license youcan even buy a scooter.
The roads are not always smooth and many a time they will have beggars at stoplights along with vendors. The best way of handling them is to ignore them, and to refuse to give them anything. People tend to s tare at foreigners so don't be surprised! Cows and dogs are very often seen on the roads and once in a while one can spot camels, monkeys or elephants too. A section of the rural population still uses the bullock carts and horse chariots to commute.
Traveling by bus is the cheapest way of transport. It’s entirely used by people who can’t
afford traveling by autos and rickshaws (who are the most of citizens of Jaipur - all except
higher class). You can find there all sorts of people - which is the reason to be careful. Almost all
buses on main routes are very crowded during a day and you may find very difficult even to get
into a bus. You can’t expect that anybody will give you preference to get in a bus or even offer a
free seat. When a bus stops (or even before it) immediately you can see plenty of people
running to the bus entrance using their elbows to get inside (here you can’t be very polite
otherwise you won’t get in…). Traveling any other time than during peak hours can be more
comfortable in sense that you can get in without problems and even find a free seat.
Sometimes you can find also nice people at the bus stop who start speaking with you, offer you a
help, explain bus routes or offer free seat in the bus.

Do’s and Don’ts
Do’s
- Learn Hindi! -
- Visit a temple
- Learn Indian dancing!! -
- Go for yoga (meditate) -
- Bargain! While you shop
- Go to the places nearby like Pushkar, Jaiselmer for beautiful forts
- Must see a Hindi movie. It’s an experience of its own. Most of them may tickle your
commonsense, but relax; they are just for pure entertainment.
- Try cooking, it will be more hygienic and you may not always get the food you eat back
home. Plus you can invite us over (almost daily!!)
- Must buy Indian clothes. Specially the ethnic ones. Kurtas for guys and salwar kameezes
and saris for girls.
- Carry your camera along everywhere you go. There are some sights, which you will never
get to see anywhere else.
- Keep in touch with AIESECers… we are the only things that are just as entertaining as Hindi
movies…probably more.

Don’ts
- Give money to beggars
- Avoid getting very friendly with strangers
- Buy electronic items here from any random shops.
- Carry dope on you. It is a punishable crime and you will directly be put in jail for doing so -
- Have water at roadside eateries, its highly unsafe, you can carry a small bottle with you at
all times, or buy mineral water…Bisleri or Kinley preferably.

milé, že?

tak zatiaľ sa majte, buďte dobrí:).....chýbate mi:(

žmurk;)
vieros

PS: ešte mi niečo napadlo....v rámci mojej JD mám trainees care. V snahe sa na to pripraviť som si prechádzala output Mission Possible teamu....a teda RESPECT!!!! Je to brutálne prepracovaný, praktický a zrozumiteľný dokument so všetkým ako má byť...ešte raz RESPECT!!!